Život Prešova
online
online
Popredný český spisovateľ Alois Jirásek sa narodil pred 170 rokmi
23.08.2021 Celý región
Hronov/Bratislava
23. augusta (TASR) – Do literatúry vstúpil Alois Jirásek písaním
poviedok a básní, avšak jeho najznámejšiu tvorbu zahŕňajú historické
romány, ktoré možno rozdeliť do troch tematických celkov: doba husitská,
doba po bitke na Bielej Hore a fáza národného obrodenia.
Svoj spisovateľský talent potvrdil aj ako dramatik. Mnohé z jeho diel boli uvedené na javiskách či sfilmované alebo spracované pre potreby rozhlasu. Niekoľkokrát bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Alois Jirásek sa zaslúžil tiež o rozvoj profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Jeho meno poslúžilo ako záštita fondu na podporu Slovenského národného divadla a poskytol aj prvý vklad do tohto fondu v čiastke tisíc korún.
Od narodenia českého prozaika, dramatika, stredoškolského učiteľa a politika Aloisa Jiráska uplynie v pondelok 23. augusta 170 rokov.
Alois Jirásek sa narodil 23. augusta 1851 v obci Hronov na východe Česka. Najskôr navštevoval gymnázium v Broumove, potom v Hradci Králové, kde v roku 1871 zmaturoval. Históriu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1874 pôsobil ako učiteľ českého jazyka, nemčiny, dejepisu a zemepisu na gymnáziu v Litomyšli. V tomto meste sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Mariou.
Tvorba, v ktorej mapoval historické udalosti bola vnímaná v kontexte vtedajších zápasov za národnú samostatnosť. V roku 1875 vydal román Skaláci o selskom povstaní v 18. storočí. O tri roky neskôr napísal poviedku Filosofská historie. V knihe sa zaoberal revolučným obdobím rokov 1847-1848. V románoch Slavný den a Konec a počátek (obe vydané v rokoch 1879) sa venoval husitstvu. V roku 1884 vyšiel román Psohlavci. Dielo zachytáva chodských strážcov hraníc, ktorí po bitke na Bielej hore prišli o svoje privilégiá a vzopreli sa mocnému Lomikarovi. O dva roky neskôr napísal knihu Skály, taktiež spojenú s udalosťami po bielohorskej bitke.
Na husitskú epochu Alois Jirásek opäť nadviazal v trilógii Mezi proudy (1887-1890), v historickej epopeji Proti všem (1893), zahŕňajúcej husitské revolučné hnutie v rokoch 1419-1420 a v trilógii Bratrstvo (1898-1908), dejiskom ktorej je územie Slovenska v 50. rokoch 15. storočia.
V päťzväzkovom historickom románe F.L.Věk (1888-1906) a v kronike U nás (1896-1903) opísal národné obrodenie svojej krajiny.
Alois Jirásek bol aj autorom divadelných hier. Ešte v roku 1889 vytvoril dielo Vojnarka. V roku 1905 rozprávkovú hru Lucerna, ktorá patrí medzi najhranejšie dramatické diela v Česku. Taktiež je autorom hier Jan Žižka (1903), Jan Hus (1911) a Jan Roháč (1914).
Činorodý spisovateľ sa v roku 1917 rozhodol podpísať Manifest českých spisovateľov, ktorého cieľom bolo obhajovať české národné záujmy. V rokoch 1918-1920 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Išlo o najvyšší zastupiteľský a zákonodárny orgán v období vzniku Česko-Slovenska. Po tom ako bola jeho činnosť ukončená zvolili Jiráska do senátu Národného zhromaždenia za národných demokratov (1920–1925).
Tvorca českého, historického, realistického románu Alois Jirásek zomrel v Prahe 12. marca 1930 vo veku 78 rokov. V panteóne pražského Národného múzea mu vzdal úctu prvý československý prezident T.G.Masaryk, ako aj rektori vysokých škôl, diplomati a umelci. Pochovaný je v rodnom Hronove.
Svoj spisovateľský talent potvrdil aj ako dramatik. Mnohé z jeho diel boli uvedené na javiskách či sfilmované alebo spracované pre potreby rozhlasu. Niekoľkokrát bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Alois Jirásek sa zaslúžil tiež o rozvoj profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Jeho meno poslúžilo ako záštita fondu na podporu Slovenského národného divadla a poskytol aj prvý vklad do tohto fondu v čiastke tisíc korún.
Od narodenia českého prozaika, dramatika, stredoškolského učiteľa a politika Aloisa Jiráska uplynie v pondelok 23. augusta 170 rokov.
Alois Jirásek sa narodil 23. augusta 1851 v obci Hronov na východe Česka. Najskôr navštevoval gymnázium v Broumove, potom v Hradci Králové, kde v roku 1871 zmaturoval. Históriu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1874 pôsobil ako učiteľ českého jazyka, nemčiny, dejepisu a zemepisu na gymnáziu v Litomyšli. V tomto meste sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Mariou.
Tvorba, v ktorej mapoval historické udalosti bola vnímaná v kontexte vtedajších zápasov za národnú samostatnosť. V roku 1875 vydal román Skaláci o selskom povstaní v 18. storočí. O tri roky neskôr napísal poviedku Filosofská historie. V knihe sa zaoberal revolučným obdobím rokov 1847-1848. V románoch Slavný den a Konec a počátek (obe vydané v rokoch 1879) sa venoval husitstvu. V roku 1884 vyšiel román Psohlavci. Dielo zachytáva chodských strážcov hraníc, ktorí po bitke na Bielej hore prišli o svoje privilégiá a vzopreli sa mocnému Lomikarovi. O dva roky neskôr napísal knihu Skály, taktiež spojenú s udalosťami po bielohorskej bitke.
Na husitskú epochu Alois Jirásek opäť nadviazal v trilógii Mezi proudy (1887-1890), v historickej epopeji Proti všem (1893), zahŕňajúcej husitské revolučné hnutie v rokoch 1419-1420 a v trilógii Bratrstvo (1898-1908), dejiskom ktorej je územie Slovenska v 50. rokoch 15. storočia.
V päťzväzkovom historickom románe F.L.Věk (1888-1906) a v kronike U nás (1896-1903) opísal národné obrodenie svojej krajiny.
Alois Jirásek bol aj autorom divadelných hier. Ešte v roku 1889 vytvoril dielo Vojnarka. V roku 1905 rozprávkovú hru Lucerna, ktorá patrí medzi najhranejšie dramatické diela v Česku. Taktiež je autorom hier Jan Žižka (1903), Jan Hus (1911) a Jan Roháč (1914).
Činorodý spisovateľ sa v roku 1917 rozhodol podpísať Manifest českých spisovateľov, ktorého cieľom bolo obhajovať české národné záujmy. V rokoch 1918-1920 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Išlo o najvyšší zastupiteľský a zákonodárny orgán v období vzniku Česko-Slovenska. Po tom ako bola jeho činnosť ukončená zvolili Jiráska do senátu Národného zhromaždenia za národných demokratov (1920–1925).
Tvorca českého, historického, realistického románu Alois Jirásek zomrel v Prahe 12. marca 1930 vo veku 78 rokov. V panteóne pražského Národného múzea mu vzdal úctu prvý československý prezident T.G.Masaryk, ako aj rektori vysokých škôl, diplomati a umelci. Pochovaný je v rodnom Hronove.
www.ZIVOTPO.sk
